Petržalka, v hiphopových skladbách "betónova džungľa ", je cez deň obyčajná nudná časť mesta s preplnenými MHDčkami. Miestami sa mi zdalo, že sa čaká len na zotmenie, aby začal skutočný život (taký o akom som tam počula), keď dochodcovia a rodinky s deťmi pojdu spat. Ale aj to bola len moja fantázia... Akurát neprechádzajte sa tade príliš pomaly, aby okoloidúci noční šoféri nedostali chuť sa pri vás na chvíľu zastaviť. Trúbiace autá nie sú výnimkou ani na hlavnom ťahu, keď sme sa večer vracali z diskotéky, takže sme si aspoň zahrali hru: "ktorá z nás nazbiera viac pozdravov (zatrúbení, blikanie)"
Nočný výhľad zo Slavína s fľaškou vína je miestami aj trochu romantický, ak sa necháte fantáziou unášať do ďalekých končín a nebudete premýšľať, čo asi robia zazobaní bratislavčania za najbližšími rozsvietenými oknami.
Keď sme sa v noci plížili uličkami v centre mesta, kde na každom kroku vysedávali na vysvietených terasách "zámožní" bratislavčania, dávalo mi to dojem malého prímorského mestečka, kde si chodia všetci oddýchnuť a načerpať sily na ďalší deň. Chýbal už len rybí zápach. Taká malá usmievavá oáza to zrazu bola, s kubánskou hudbou v pozadí, kde som rýchlo chcela vymazať spomienky na nesúrodnosť mesta a uchovař si tento teplý pocit dovolenkovej destinácie, ktorá sa ukrývala medzi múrmi meštianskych domov.
Žádné komentáře:
Okomentovat